Talianskej polente svedčia aj slovenské taniere

Hoci pricestovala k nám z Talianska, aj slovenskí kuchári s ňou radi čarujú. Hodí sa ako príloha k rôznym druhom mäsa. Táto varená kaša sa totiž dá krásne tvarovať do rôznych podôb a jej chuť zvýrazniť rôznymi úpravami.

(Zdroj: Flickr.com)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Najmä starší Taliani potvrdia, že kukuričná múka nikdy nechýbala v žiadnej špajzi, a to najmä v chudobnejších rodinách. Kaša z nej sa dá totiž jesť na raňajky, obed či večeru. Spôsobov ako ju pripraviť poznajú totiž talianske gazdinky i kuchári neúrekom.

Až po objavení Ameriky

Názov polenta pochádza z latinčiny a znamená ošúpané a rozdrvené zrno. V súčasnosti poznáme najmä jej kukuričnú podobu. Tá sa však stala v Európe realitou až po tom, čo moreplavci objavili Ameriku, kde je domov kukurice. Predtým sa robievali kaše, a to aj na Slovensku, z prosa, pšena, cícera, špaldy či gaštanovej múky. A s objavom Ameriky prišli aj zemiaky a kaše z nich. 
Dnes polentu (niekde ju nazývajú palenta) podávajú v každej dobrej talianskej reštaurácii. Môže to byť tak hlavný pokrm, ako napríklad zapečená s pikantným syrom gorgonzola, alebo ako príloha.
Je to obľúbený pokrm aj v Chorvátsku, Rumunsku a Čiernej Hore, kde sa však skrýva pod inými názvami: palenta, pura, bakardan nebo mamaliga. Tvorivo si ju osvojili aj kuchári po celom svete, vrátane slovenských.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Príprava jednoduchá i zložitá

Hoci základné suroviny sú len tri – kukuričná múka (krupica), voda a soľ, príprava naozaj chutnej polenty je pomerne náročná. Múka sa musí niekoľkokrát pomaly spariť alebo nechať pomaly vrieť v horúcej vode a potom scediť. Vraj až štyri či päťkrát, pretože múka môže byť horká. Dnes sa však už predávajú instantné zmesi a pomáhajú aj mikrovlnky, ktoré celý proces skracujú na pár minút. Skúsení šéfkuchári, ako napríklad Mario Batali z talianskej reštaurácie v bostonskej prístavnej talianskej reštaurácie Babbo však tvrdia, že niet nad klasickú metódu, hoci to niekedy trvá aj tri hodiny.
Polenta sa podáva s rôznymi omáčkami a k mäsovým či zeleninovým jedlám. A najmä pri mori, alebo jazerách, ako je Logo di Como, aj s rybami. Benátčania ju najradšej jedávajú s varenou rybou a dusenými rajčinami. Je obľúbenou prílohou aj k malým klobáskam v rajčinovej omáčke. Tak ich dostanete v útulných chatách napríklad aj v známom olympijskom lyžiarskom stredisku Sestrière, kde v rámci ZOH v Turíne v roku 2006 prebiehali lyžiarske disciplíny. V Lombardii je zase obľúbená polenta taragna, ktorá obsahuje aj pohánkovú múku. Môže sa podávať aj s hubami, rôznymi druhmi zeleniny či malými mäsovými guľkami.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Napríklad v reštaurácii Zorno v Lozorne ju ponúkajú ako prílohu ku grilovanej kambale spolu so sušenými paradajkami, pažítkou a ružičkovým kelom. V Hoteli Alibaba v Humennom si zase môžete objednať kačacie prsia na medovo-tymiánovej cvikle s grilovanou polentou. V trenčianskej reštaurácii Boston je prílohou ku kuracím prsiam s nivovou omáčkou. Ako prílohu ju majú aj v ponuke v Cristallo restaurante v Lednických Rovniach, a to grilovanú s parmezánovou krustou. V Kursalóne v Trenčianskych Tepliciach ju zase podávajú s kelovým listom plneným jemným jahňacím mäsom.

Neobsahuje lepok

Každý, kto si obľúbil polentu, potvrdí, že chutná je vtedy, keď je jemná, krémovitá a nie keď (a to sa stáva často) pripomína gumovú podrážku.
Polentu majú kuchári radi aj preto, že kaša sa dá po stuhnutí tvarovať do rôznych podôb ako sú guľky, tyčinky, trojuholníky či štvorčeky a potom opekať alebo grilovať. Konzumovať polentu odporúčajú aj odborníci na zdravú výživu. Obsahuje totiž veľa bielkovín a vlákninu, ale aj vitamíny a minerály. Pozor ale: má veľa kalórií, takže bojovníci za štíhle postavy ju radšej vynechajú z jedálnička. Jej výhodou ale je, že neobsahuje lepok, takže je vhodná pre celiatikov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu