Slovenským národným jedlom už nie sú prekvapujúco bryndzové halušky

Ak sa spýtate, ktoré je typické slovenské národné jedlo, deväť z desiatich Slovákov odpovie: halušky. A to napriek tomu, že podľa výskumov z posledných piatich rokov už ním nie sú.

Halušky sú slovom, ktoré sa nedá preložiť do nijakého zo svetových jazykov. Po anglicky hovoriacim cudzincom je najbližší pojem „dumpling“, ale to znamená knedličky, väčšinou sladký cestovinový dezert. Francúzi majú „quenelle“, čo je zas knedľa k mäsu. Vari najbližšie k haluškám sú talianske „gnocchi“, tie sa však robia len z múky, nie zo zemiakov.

Aj Francúzi sklamali

Nuž, svete, vyznaj sa! Je to slovo, ktoré nikomu nič nehovorí, pretože svet to doma nejedáva.

Keď autorka tohto textu pred rokmi študovala v Dijone a slovenská skupina mala pripraviť obed pre medzinárodnú armádu študentov, pol dňa po obchodoch zháňala niečo podobné bryndzi, druhého pol dňa slaninku a ešte hodinu strúhadlo na zemiaky. Nakoniec ho našla vo vietnamskom obchode. Že by sme so šikmookými mali spoločných predkov? A vraj sú Francúzi kráľmi kuchyne!

Halušky sa napriek trochu exotickým surovinám vydarili, Slovákom chutili, ale rozmaznaní západniari sa v nich len babrali a opatrne sa vyjadrovali, že na Slovensku asi musíme ťažko pracovať, keď jeme také výdatné jedlá. Cmarom, ktorý pre túto príležitosť priletel lietadlom s mamou jednej zo študentiek, pohrdli a halušky zapíjali červeným vínom. Nuž, iný kraj, iný mrav.

Je z Rumunska

Bryndza, mäkký slaný syr z ovčieho mlieka so silnou arómou a chuťou, vyrábaný tradičným postupom, tiež nie je na západ od našich hraníc (pravda, s výnimkou bratov Čechov) bohvieako známy. A tiež nie je pravda, že má pôvod na Slovensku. Ovčí syr pod pôvodným názvom „brânză de oaie“ k nám doputoval s pastiermi z Rumunska, zo Sedmohradska alebo, ak chcete, z bývalej Dácie. Aj slovo bača má údajne pôvod v starej dáčtine.

Bryndzové halušky najlepšie chutia servírované na drevených stoloch salaša či koliby, v drevenej miske a s použitím drevenej lyžice. Kedysi dávno, keď na chudobnom Slovensku ešte nebol v móde porcelán, jedávala ich celá rodina i s paholkami z jednej veľkej misy, tzv. vahana, každý vlastnoručne vyrobenou drevenou lyžicou. Kto si preventívne vyrobil väčšiu a hlbšiu lyžicu, bol skôr sýty. Dnes je pravda taká, že Slováci jedia bryndzové halušky skôr výnimočne, v južných oblastiach Slovenska takmer vôbec nie. Skúste si ich objednať v dedine tesne pri maďarských hraniciach! Budú to považovať za provokáciu.

Zohnať pravú ovčiu bryndzu z nepasterizovaného mlieka tiež nie je jednoduché. Takže pravé bryndzové halušky dnes už nejestvujú, iba ak tie na tanieri vpravo. Napriek tomu sa Slovensko môže pýšiť nevšednou svetovou kuriozitou. Každoročne sa v horskej osade Turecká na úpätí Veľkej Fatry stretávajú milovníci bryndzových halušiek na celosvetových majstrovstvách v ich varení a jedení. A v júni tohto roku sa na salaši v Cabaji-Čápore neďaleko Nitry uskutočňuje Festival halušiek, oslava slovenského národného jedla!

Slovenská pizza a suši

Nie je naším úmyslom rozdúchavať národnostné vášne, ale mohli by sme spochybniť zaručene maďarský pôvod mnohých jedál. Napríklad mestá Szeged, Békešská Čaba, Debrecín, Temešvár či Koložvár obývali do roku 1890 takmer výlučne Slováci a malá nemecká menšina. Maďarov z nich urobila až maďarizácia v 20. storočí. Hádajte teda, aký národný koreň má segedínsky guláš, čabajka, debrecínka, temešvárska či koložvárska kapusta?

Podľa výskumov posledných rokov sa slovenským „národným“ jedlom, obľúbeným najmä medzi mládežou, stal vyprážaný syr, v menšej miere pizza, suši a špeciality z „mekáča“. Bryndza je vlastne syr. Takže sme od halušiek so syrom plynule prešli k vyprážanému syru.

Neprehliadnite tiež

Talianskej polente svedčia aj slovenské taniere

Hoci pricestovala k nám z Talianska, aj slovenskí kuchári s ňou radi čarujú. Hodí sa ako príloha k rôznym druhom mäsa. Táto varená kaša sa totiž dá krásne tvarovať do rôznych podôb a jej chuť zvýrazniť rôznymi úpravami.

Bratislavský Simply Fresh Restaurant: jednoducho čerstvosť

Prechádzaním jednou z najdlhších bratislavských ulíc – Grösslingovou, vás zrejme upúta novogotický obytný dom. Za povšimnutie však stojí aj reštaurácia v jeho podzemných priestoroch – Simply Fresh Restaurant.

SLOVENSKÁ PIVNÁ KORUNKA 2016

Počas prvého májového týždňa sa v Bratislave už po desiaty raz stretli odborné degustačné komisie prestížnej súťaže Slovenská pivná korunka, aby posúdili kvalitu slovenských pív.

Prečo je wagyu najdrahším mäsom na svete?

Gurmáni vo svete vedia svoje. Mäso z kobského dobytka, ktoré je viac známe pod japonským názvom wagyu, považujú za mimoriadnu lahôdku. Tvrdia, že je to najlepšia hovädzina na svete, čosi ako kaviár medzi mäsami. Nečudo, že sa predáva za horibilné ceny.

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Dejiny sú zamorené travičmi. Slávne vraždy rastlinami

Sokrates, Claudius i Augustus. Slávnych mužov majú na svedomí jedy z rastlín. Traviči ich obľubovali odnepamäti, až kým moderná veda nenašla spôsob, ako ich odhaliť.

TECH

Aký je typický slovenský fanúšik značky Apple?

Správanie slovenského zákazníka Apple je predvídateľné.

LIPTOV

Obávaný Veľký Šurec predchádzal ceste cez Donovaly

Medzi Ružomberkom a Banskou Bystricou putovali obchodníci od nepamäti.



Už ste čítali?