Slovenským národným jedlom už nie sú prekvapujúco bryndzové halušky

Ak sa spýtate, ktoré je typické slovenské národné jedlo, deväť z desiatich Slovákov odpovie: halušky. A to napriek tomu, že podľa výskumov z posledných piatich rokov už ním nie sú.

Halušky sú slovom, ktoré sa nedá preložiť do nijakého zo svetových jazykov. Po anglicky hovoriacim cudzincom je najbližší pojem „dumpling“, ale to znamená knedličky, väčšinou sladký cestovinový dezert. Francúzi majú „quenelle“, čo je zas knedľa k mäsu. Vari najbližšie k haluškám sú talianske „gnocchi“, tie sa však robia len z múky, nie zo zemiakov.

Aj Francúzi sklamali

Nuž, svete, vyznaj sa! Je to slovo, ktoré nikomu nič nehovorí, pretože svet to doma nejedáva.

Keď autorka tohto textu pred rokmi študovala v Dijone a slovenská skupina mala pripraviť obed pre medzinárodnú armádu študentov, pol dňa po obchodoch zháňala niečo podobné bryndzi, druhého pol dňa slaninku a ešte hodinu strúhadlo na zemiaky. Nakoniec ho našla vo vietnamskom obchode. Že by sme so šikmookými mali spoločných predkov? A vraj sú Francúzi kráľmi kuchyne!

Halušky sa napriek trochu exotickým surovinám vydarili, Slovákom chutili, ale rozmaznaní západniari sa v nich len babrali a opatrne sa vyjadrovali, že na Slovensku asi musíme ťažko pracovať, keď jeme také výdatné jedlá. Cmarom, ktorý pre túto príležitosť priletel lietadlom s mamou jednej zo študentiek, pohrdli a halušky zapíjali červeným vínom. Nuž, iný kraj, iný mrav.

Je z Rumunska

Bryndza, mäkký slaný syr z ovčieho mlieka so silnou arómou a chuťou, vyrábaný tradičným postupom, tiež nie je na západ od našich hraníc (pravda, s výnimkou bratov Čechov) bohvieako známy. A tiež nie je pravda, že má pôvod na Slovensku. Ovčí syr pod pôvodným názvom „brânză de oaie“ k nám doputoval s pastiermi z Rumunska, zo Sedmohradska alebo, ak chcete, z bývalej Dácie. Aj slovo bača má údajne pôvod v starej dáčtine.

Bryndzové halušky najlepšie chutia servírované na drevených stoloch salaša či koliby, v drevenej miske a s použitím drevenej lyžice. Kedysi dávno, keď na chudobnom Slovensku ešte nebol v móde porcelán, jedávala ich celá rodina i s paholkami z jednej veľkej misy, tzv. vahana, každý vlastnoručne vyrobenou drevenou lyžicou. Kto si preventívne vyrobil väčšiu a hlbšiu lyžicu, bol skôr sýty. Dnes je pravda taká, že Slováci jedia bryndzové halušky skôr výnimočne, v južných oblastiach Slovenska takmer vôbec nie. Skúste si ich objednať v dedine tesne pri maďarských hraniciach! Budú to považovať za provokáciu.

Zohnať pravú ovčiu bryndzu z nepasterizovaného mlieka tiež nie je jednoduché. Takže pravé bryndzové halušky dnes už nejestvujú, iba ak tie na tanieri vpravo. Napriek tomu sa Slovensko môže pýšiť nevšednou svetovou kuriozitou. Každoročne sa v horskej osade Turecká na úpätí Veľkej Fatry stretávajú milovníci bryndzových halušiek na celosvetových majstrovstvách v ich varení a jedení. A v júni tohto roku sa na salaši v Cabaji-Čápore neďaleko Nitry uskutočňuje Festival halušiek, oslava slovenského národného jedla!

Slovenská pizza a suši

Nie je naším úmyslom rozdúchavať národnostné vášne, ale mohli by sme spochybniť zaručene maďarský pôvod mnohých jedál. Napríklad mestá Szeged, Békešská Čaba, Debrecín, Temešvár či Koložvár obývali do roku 1890 takmer výlučne Slováci a malá nemecká menšina. Maďarov z nich urobila až maďarizácia v 20. storočí. Hádajte teda, aký národný koreň má segedínsky guláš, čabajka, debrecínka, temešvárska či koložvárska kapusta?

Podľa výskumov posledných rokov sa slovenským „národným“ jedlom, obľúbeným najmä medzi mládežou, stal vyprážaný syr, v menšej miere pizza, suši a špeciality z „mekáča“. Bryndza je vlastne syr. Takže sme od halušiek so syrom plynule prešli k vyprážanému syru.

Neprehliadnite tiež

Pár dní bude špargľa v hlavnej úlohe, nepremeškajte to

Kedysi na Slovensku pomerne neznáma zelenina je už dnes aj tu hitom. Prichádza s jarou a s ňou aj odchádza. Čas na vychutnanie si jej chuti je krátky. Treba ho využiť a odskúšať napríklad aj špargľový sorbet.

Víťazní hodnotitelia reštaurácií varili s J. Žídekom

Keďže sa hovorí hlas ľudu - hlas boží, príležitosť hodnotiť reštaurácie združené na stránke restauracie.sme.sk, nechávame na ich návštevníkov. A tým, ktorým sa nelení zapájať sa do tejto aktivity, sme ponúkli aj súťaž. Jej víťazi mohli variť so známym šéfkuchárom Jaroslavom Žídekom.

Pivovary Topvar majú za sebou úspešný rok

Pivný trh na Slovensku po rokoch stagnácie zaznamenal v roku 2015 rast. Posilnil sa záujem spotrebiteľov o ležiaky, pokračovala obľuba prémiových značiek pív a nárast spotreby zaznamenalo aj nealkoholické pivo. Uplynulý rok sa pre Pivovary Topvar zároveň niesol v znamení inovácií a noviniek, či už sa to týka úspešného uvedenia novej kategórie cider alebo prinášania pivných špeciálov a limitovaných edícií.

Aká by to bola Veľká noc bez vajíčok a údenej šunky?

Mnohým z nás sa vôňa údenej šunky spája s detstvom a veľkonočným obdobím. Najlepšie chutila tradičná domáca, ktorú nám mamy či babičky podávali s vajíčkom, syrovou hrudkou, zeleninou a veľkonočným chlebíkom.

Hlavné správy zo Sme.sk

ŽENA

Debrecéniová: Kto hovorí, že ženy nechcú ísť do politiky?

Po štúdiu dospela k tomu, že chce prispieť k sociálnej zmene.

KULTÚRA

Šesť vecí, ktoré možno čakať od filmu Olivera Stonea o Snowdenovi

Veľký režisér a zároveň provokatér má blízko ku konšpiračným teóriám. Trailer na jeho nový film je už vonku.

PLUS

Anton Šmotlák: Zabudnutý fotograf celebrít

Pozrite si fotografie, ktoré ešte nikto nevidel. V archíve sú ich tisícky.

TECH

Postavil lietajúci bicykel. Nemá ani brzdy ani sedačku

Colina Furzea pre jeho vynálezy považujú za bláznivého vedca.



Už ste čítali?