• Zo sveta
  • Zdravá výživa
  • Stolovanie
  • Nápoje
  • Zaujímavosti
  • Gastronómia
  • Pozvánky
  • Katalóg reštaurácií
  • Slovenským národným jedlom už nie sú prekvapujúco bryndzové halušky

    Vydané 27. 7. 2011 o 9:13 Autor: Ľuba Kukučková

    Ak sa spýtate, ktoré je typické slovenské národné jedlo, deväť z desiatich Slovákov odpovie: halušky. A to napriek tomu, že podľa výskumov z posledných piatich rokov už ním nie sú.

    Ak sa spýtate, ktoré je typické slovenské národné jedlo, deväť z desiatich Slovákov odpovie: halušky. A to napriek tomu, že podľa výskumov z posledných piatich rokov už ním nie sú.

    Halušky sú slovom, ktoré sa nedá preložiť do nijakého zo svetových jazykov. Po anglicky hovoriacim cudzincom je najbližší pojem „dumpling“, ale to znamená knedličky, väčšinou sladký cestovinový dezert. Francúzi majú „quenelle“, čo je zas knedľa k mäsu. Vari najbližšie k haluškám sú talianske „gnocchi“, tie sa však robia len z múky, nie zo zemiakov.

    Aj Francúzi sklamali

    Nuž, svete, vyznaj sa! Je to slovo, ktoré nikomu nič nehovorí, pretože svet to doma nejedáva.

    Keď autorka tohto textu pred rokmi študovala v Dijone a slovenská skupina mala pripraviť obed pre medzinárodnú armádu študentov, pol dňa po obchodoch zháňala niečo podobné bryndzi, druhého pol dňa slaninku a ešte hodinu strúhadlo na zemiaky. Nakoniec ho našla vo vietnamskom obchode. Že by sme so šikmookými mali spoločných predkov? A vraj sú Francúzi kráľmi kuchyne!

    Halušky sa napriek trochu exotickým surovinám vydarili, Slovákom chutili, ale rozmaznaní západniari sa v nich len babrali a opatrne sa vyjadrovali, že na Slovensku asi musíme ťažko pracovať, keď jeme také výdatné jedlá. Cmarom, ktorý pre túto príležitosť priletel lietadlom s mamou jednej zo študentiek, pohrdli a halušky zapíjali červeným vínom. Nuž, iný kraj, iný mrav.

    Je z Rumunska

    Bryndza, mäkký slaný syr z ovčieho mlieka so silnou arómou a chuťou, vyrábaný tradičným postupom, tiež nie je na západ od našich hraníc (pravda, s výnimkou bratov Čechov) bohvieako známy. A tiež nie je pravda, že má pôvod na Slovensku. Ovčí syr pod pôvodným názvom „brânză de oaie“ k nám doputoval s pastiermi z Rumunska, zo Sedmohradska alebo, ak chcete, z bývalej Dácie. Aj slovo bača má údajne pôvod v starej dáčtine.

    Bryndzové halušky najlepšie chutia servírované na drevených stoloch salaša či koliby, v drevenej miske a s použitím drevenej lyžice. Kedysi dávno, keď na chudobnom Slovensku ešte nebol v móde porcelán, jedávala ich celá rodina i s paholkami z jednej veľkej misy, tzv. vahana, každý vlastnoručne vyrobenou drevenou lyžicou. Kto si preventívne vyrobil väčšiu a hlbšiu lyžicu, bol skôr sýty. Dnes je pravda taká, že Slováci jedia bryndzové halušky skôr výnimočne, v južných oblastiach Slovenska takmer vôbec nie. Skúste si ich objednať v dedine tesne pri maďarských hraniciach! Budú to považovať za provokáciu.

    Zohnať pravú ovčiu bryndzu z nepasterizovaného mlieka tiež nie je jednoduché. Takže pravé bryndzové halušky dnes už nejestvujú, iba ak tie na tanieri vpravo. Napriek tomu sa Slovensko môže pýšiť nevšednou svetovou kuriozitou. Každoročne sa v horskej osade Turecká na úpätí Veľkej Fatry stretávajú milovníci bryndzových halušiek na celosvetových majstrovstvách v ich varení a jedení. A v júni tohto roku sa na salaši v Cabaji-Čápore neďaleko Nitry uskutočňuje Festival halušiek, oslava slovenského národného jedla!

    Slovenská pizza a suši

    Nie je naším úmyslom rozdúchavať národnostné vášne, ale mohli by sme spochybniť zaručene maďarský pôvod mnohých jedál. Napríklad mestá Szeged, Békešská Čaba, Debrecín, Temešvár či Koložvár obývali do roku 1890 takmer výlučne Slováci a malá nemecká menšina. Maďarov z nich urobila až maďarizácia v 20. storočí. Hádajte teda, aký národný koreň má segedínsky guláš, čabajka, debrecínka, temešvárska či koložvárska kapusta?

    Podľa výskumov posledných rokov sa slovenským „národným“ jedlom, obľúbeným najmä medzi mládežou, stal vyprážaný syr, v menšej miere pizza, suši a špeciality z „mekáča“. Bryndza je vlastne syr. Takže sme od halušiek so syrom plynule prešli k vyprážanému syru.

    Ďalšie novinky

    Prírodné, autentické a remeselné vína v bratislavskej Starej tržnici

    Víno poznáme už asi osem tisíc rokov a obľúbeným nápojom je dodnes. Jednému chutí také, inému onaké. Dnešné vína sú naozaj rozmanité. Ako chutia prirodzené remeselné vína robené tradičnými postupmi?

    Na terasy pasuje ružové, môže byť aj ocenené slovenské

    Terasy reštaurácii, barov, pubov či kaviarní už naplno ožili a k posedeniu pod voľnou oblohou sa výborne hodí pohár dobre vychladeného ružového vína. Rovnako aj k piknikom či záhradným grilovačkám.

    Hlavné správy

    Z DOMOVA

    Spoplatnený obsahEgyptológ Bárta: Boj s korupciou je nezmysel, ak nezmeníme systém

    Transformáciu spoločnosti môžeme zvládnuť rýchlo a relatívne príjemne.

    PÍŠE MARTIN KRAMARA

    Spoplatnený obsahAD: Slová Karla Kryla platia aj na biskupov

    Biskupi reagujú na článok Martina Slávika. Stanovisko Svätej stolice k stretnutiu Bezáka s pápežom si nevyžiadali.

    TECH.SME.SK

    Severokórejskí hackeri môžu zabíjať na diaľku

    Odpadlík vyzýva medzinárodné organizácie, aby zastavili kyberzločiny Severnej Kórei.

    PÍŠE ZUSKA KEPPLOVÁ

    Spoplatnený obsahChutný kebab a obávaný terorizmus. Ako si predstavujeme migrantov

    Kvóty na utečencov spustili diskusiu o tom, či sme pripravení na príchod „iných“.