• Zo sveta
  • Zdravá výživa
  • Stolovanie
  • Nápoje
  • Zaujímavosti
  • Gastronómia
  • Pozvánky
  • Katalóg reštaurácií
  • Slimáky si už obľúbili aj mnohí Slováci, trebárs aj v podobe kaviáru či pečienky

    Vydané 16. 7. 2012 o 16:14

    Na jar sú slimáky najchutnejšie, hovorieval ešte v 60. rokoch minulého storočia výtvarník a milovník dobrého jedla Janko Alexy. V záhrade svojej vily vo Fialkovom údolí v Bratislave práve vtedy hľadal s manželkou Šárkou v tráve slimáky. V tom čase sa ich správanie považovalo za mierne excentrické. Dnes už je to inak.

    Na jar sú slimáky najchutnejšie, hovorieval ešte v 60. rokoch minulého storočia výtvarník a milovník dobrého jedla Janko Alexy. V záhrade svojej vily vo Fialkovom údolí v Bratislave práve vtedy hľadal s manželkou Šárkou v tráve slimáky. V tom čase sa ich správanie považovalo za mierne excentrické. Dnes už je to inak.

    Súčasná slovenská gastronómia sa posunula k medzinárodnej a čoraz viac ju obohacujú svetové vplyvy. Slimáky ako predjedlo nie sú preto v slovenských reštauráciách ničím výnimočným. Ako predjedlo alebo zaujímavú prílohu k vínu ich možno dostať vo viacerých podnikoch. Slimáky na zapekanie si možno kúpiť aj v potravinových reťazcoch a potom ich už len pripraviť podľa chuti – na bylinkách, s parmezánom, cesnakom alebo len samotné, udusené na masle a zapečené v keramickej nádobe.

    Kto bol prvý?

    Slimáky mali údajne ako prví na svete na svojich tanieroch Francúzi. Kým ich však pre kráľovský stôl objavil kráľ kuchárov Antoin Careme, pochutnávala si na nich chudoba z Provensálska, ale aj Katalánci či starí Gréci a Rimania. Juh Francúzska zachránili v 18. storočí pred hladomorom, pápež ich posvätil ako adventný pokrm a zo socialistického Československa sa ich pred rokom 89. vyviezlo ročne aj 450 ton. Pre mnohé rodiny, ale aj družstvá znamenali významné finančné prilepšenie si.

    U nás chránené

    Podľa odborníkov je slimačie mäso bohaté na vitamíny a rôzne živiny. Na svete je viac ako 40 tisíc druhov slimákov, nie všetky sú však vhodné na konzumáciu. Najväčší dodávatelia burgundských slimákov sú pravdaže Francúzi, ktorí si ich ale vo voľnej prírode chránia. Pochúťky z nich vyrábajú zo zberu záhradných slimákov zväčša z Bulharska, Maďarska, Poľska a Rumunska. Na Slovensku sú oficiálne chránené.

    Chovatelia v Česku

    V deväťdesiatych rokoch začalo mnoho ľudí na Slovensku i v Čechách podnikať s chovom a predajom slimákov. Natrafili však na podvodníkov, ktorí im dovážali také druhy, ktoré neboli vhodné na chovateľstvo v našich podmienkach. Mnohí teda s týmto biznisom, ktorý sľuboval veľké zisky, skončili.

    Úspešnou výnimkou sú už dvadsať rokov manželia Součkovci z Brna, ktorým sa napriek počiatočným problémom začalo so slimákmi dariť dokonca natoľko, že svetovú gastronómiu obohatili o slimačiu pečeň v kvalitnom oleji. Tá získala za svoju inovatívnosť v roku 1995 na medzinárodnom gastronomickom festivale v Dijone prvú cenu.

    Farma manželov Součkovcov vo Svinošiciach vznikla v roku 1990 a dariť sa jej začalo až po tom, čo angažovali odborný vedecko-výskumný tím. Ich hlavným skvostom je slimák Helix Aspera Maxima, ktorého pôvodným domovom je severná Afrika. Je to skutočný kráľ medzi slimákmi – v preklade z latinčiny to znamená ušľachtilý tvor.

    Ďalšou lahôdkou z ich „dielne“ je slimačí kaviár z vajíčok spracovaných podľa vlastnej receptúry, na ktorom si počas návštevy Česka pochutnávali aj princ Charles s princeznou Dianou. Tieto dva produkty sa nepodarilo vyrobiť ani francúzskym odborníkom, ktorí sa o to tiež pokúšajú. Lahôdkou je aj slimačia polievka, ktorá sa pije priamo zo šálky.

    Zapoj lokálne zmysly

    So svinošickou farmou manželov Součkovcov spolupracuje viacero luxusných českých i slovenských reštaurácii. Patrí medzi ne v rámci projektu Zapoj svoje lokálne zmysly aj bratislavská reštaurácia Liviano.

    Na ražni aj s jahňacinou

    Podľa starých receptúr sa slimáky majú nechať odležať v uzavretých nádobách desať až štrnásť dní a kŕmia sa iba estragónom, feniklom a čerstvým tymianom. Dôkladne sa musia očistiť v studenej vode, ale aj vo vode s octom a soľou.

    Čo sa ďalšej prípravy týka, všetko záleží na krajových zvyklostiach. Napríklad, Katalánci ich ochucujú kayenským korením a podávajú s jahňacinou alebo s klobáskami. Španieli ich opekajú so slaninou na ražni tak, aby masť kvapkala na ulitu a zvýraznila ich chuť. Inde sa zasa na dochutenie slimákov používa šalotka, pažítka, bobkový list alebo špenát. Vo Francúzsku sa však najčastejšie podávajú zapekané s maslom, cesnakom a provensálskym korením v špeciálnych keramických nádobkách. K tomu pasuje chrumkavá biela bageta a pohár červeného vínka.


    Eva Nová

    Ďalšie novinky

    FOU ZOO pripravilo jeseň na rôzne spôsoby.

    Viete ako chutí tohtoročná jeseň v podaní najlepšej reštaurácie na Slovensku? Keďže sezónnosť patrí k dobrým mravom slušnej reštaurácie, vo FOU ZOO obmenili ponuku a ľahké letné delikatesy vystriedali zaujimavé kulinárske počiny, vhodné do chladnejšieho obdobia. Šéfkuchár Michal Konrád sa vrátil zo stáže v trojmichelinovskej thajskej reštaurácii KIIN KIIN, všeobecne považovanej za najlepšiu na starom kontinente, kde nasiakol skúsenosťami, inšpiráciou a fenomenálnymi postupmi, ktoré zúročil aj v jesenných novinkách.

    Recepty na lokše sú rodinným striebrom

    Nepoznajú ich v Nemecku, ba ani u susedných Rakúšanov. Výnimkou sú Maďari, od ktorých sme zrejme počas rakúsko-uhorskej monarchie celkom prebrali lokše do nášho národného jedálneho lístka.

    Hlavné správy

    TECH.SME.SK

    Spoplatnený obsahHackeri udreli v Bratislave, na Globsecu si vyberali svoje ciele

    Na prvý pohľad bežný e­-mail pre účastníkov konferencie Globsec bol návnadou.

    AKTUALIZOVANÉ 18:50

    Študenti a dôchodcovia pôjdu vlakom zadarmo, štát zaplatí 13 miliónov

    Asi 2,5 milióna ľudí môže už o mesiac cestovať vlakmi zadarmo.

    PÍŠE GWYNE DYER

    Spoplatnený obsahCeny ropy zažívajú revolúciu. Čo to znamená pre Rusko, Irán, Venezuelu?

    Nízke ceny môžu byť katastrofou pre represívne a skorumpované režimy.

    TECH.SME.SK

    Spoplatnený obsahPrví ľudia na Marse umrú do 68 dní

    Priveľa kyslíka, málo vody. Prví cestovatelia môžu skončiť tragicky.